5

5. medzinárodný festival TAP PARADE MOSCOW 2002

Tomu, kto sleduje dianie vo svete stepu, nie sú neznáme nižšieuvedené mená z galérie pozvaných hostí, a tých ktorí sa už zúčastnili predošlých ročníkov Tap Parade:
American Tap Dance Orchestra, Brenda Bufalino, Mari Fujibayashi, Yvette Glover, Josh Hilberman, Petr a Pavel Hrubcovi, Alexander Ivashkevich, Avi Miller, Leela Petronio, Sarah Petronio, Olivia Rosenkrantz, Igor Šabla, Jason Samuels-Smith, Jimmy Slyde, Tony Waag, Victor Rashkovich, Shoehorn.

Na 5. Tap Parade bol pozvaný i prvý a zatiaľ jediný slovenský Majster sveta v Tap Dance
ADAM ŠABLA

Cesta z Bratislavy do Moskvy prebehla vcelku bez problémov, len asi s 25 minutovým meškaním.

Žiaľ týchto 25 minút spôsobilo ďalšie 2-hodinové zotrvanie na letisku, kým nás našiel sám producent festivalu – Oleg Ševčuk. Vhupli sme do chaosu moskovskej dopravnej špičky. Tá mimochodom začína niekedy okolo 8 ráno a končí pred polnocou. Ako sa dokážu šoféri v tomto zmätku zorientovať nechápem. Nechápem tiež, že sme nevidelipočas svojho pobytu žiadnu dopravnú nehodu. Za všetky dopravné zážitky , jeden: Keď sa jeden zo šoférov, ktorí nás vozili počas festivalu snažil vyhnúť zácpe, zabočil do jednosmerky – ale zo strany zákazu vjazdu. Bez slova s otáznikom v očiach som ukázal na červený kruh s bielym vodorovným pásom uprostred. Odpoveď bola presne taká, ako znela v podobnej anekdote, ktorú som počul kedysi dávno o ruských vodičoch: „Ja profesional !“

Na hoteli sme sa zastavili len zhodiť batožinu a hneď sme utekali na skúšku do sály Moskoského bussines centra. Tam už skúšali vsetci ostatní hostia a účinkujúci tohoto programu festivalu.

Všetci účinkujúci sú špičkoví stepári, ale každý má svoj vlastný štýl. Rusi a vôbec európski tanečníci dávali dôraz na zahranie deja toho ktorého vystúpenia. Američania však aj so zahratím melódie pomocou plieškov na svojich topánkach.

Aleko Abdulajev – ruský umelec, ktorému v priebehu jeho vystúpenia narástli ďalšie dve nohy. Mali sme tak možnosť vidieť do absurdnosti dotiahnutú kreáciu štvornohého stepára. Neuveriteľný nápad, dotiahnutý do posledného detajlu, a keď sa na záver vystúpenia všetky 4 nohy rozišli do všetkých strán, plakali sme slzy. Step kompaniju Vladimíra Kirsanova sme mali možnosť vidieť už 3 krát aj na Slovensku ako hosťa našich Festivalov stepového tanca (sú organizované od roku 1989 nadšencami Tap Dance okolo Igora Šablu). Čo povedať? Táto skupina – to je ruská jednička. Presnosť , rýchlosť a zaujímavé prevedenie, ktoré nedá divákovi vydýchnuť.

To čo sú Kirsanovovci v Rusku, to sú bratia Hrubcovi – jednovaječné dvojičky – v Česku. Ich ľahké nohy, súzvuk a melodičnosť umocnená nerozoznateľnou podobou.

Skupinu stepárov Slovanského pôvodu - hosťov festivalu TapParade 2002 , uzatvárali Igor a Adam Šablovci. Otec a syn. Otec – stepár, tanečník, organizátor podujatí s tancom, ktorý je aj počuť. Syn – 11 ročný šťúply chlapec,
prvý a zatiaľ jediný slovenský majster sveta v Tap Dance.

Nemecké duo Tap and Tray: Kurt Albert a Klaus Bleis. Ak si vezmete veľký nerezový podnos, a dokážete ho roztočiť na jednom prste, ste dobrý. Ak dokážete pri tom unisono stepovať s partnerom, tak potom ste duo Tap and Tray.

Medzinárodná dvojica „The Tapage“ – Olivia Rozenkrantz (USA) a Mari Fudžibajaši (Japonsko). Posledne menovaná je „prvolezcom“ japonského stepu. Dostala od Japonskej vlády štipendium na štúdium stepu v USA. Po svojom príchode do Spojených štátov sa zblížila s Oliviou Rozenkrantz a obe predviedli niečo, čo by som prirovnal k vážnej hudbe. Potlesk môhol zaznieť až keď sa klaňali.

Sara Petronio – to je zaujímavý životopis. Narodila sa a vyrástla v Indii. Do New Yorku sa dostala prvýkrát keď mal dvanásť. Ale učaroval jej aj Paríž. Stal sa partnerkou stepárskej legendy Jimmi Slide-a a pretancovala s ním celú Európu. To čo táto príjemná dáma dokáže urobiť s publikom, je prekrásne. Dokáže ho zapojiť do hrania svojich rytmov, dokáže ho úplne očariť svojim príjemným úsmevom. A step? To je symfónia.

Ale poďme k američanom. USA sú krajina, ktorá svetové kultúrne dedičstvo obohatila práve o Tap Dance. Účastníci festivalu z tejto krajiny boli toho jednoznačným dôkazom.

Biela Pat Kennon a čierny Dexter Jones. Títo dvaja ukázali ako sa v Amerike robí Clogging – jeden z predchodcov dnešného moderného stepu. Akonáhle Pat zistila, že v sále sú jej žiaci zo seminára ktorý robila pri predošlom pobyte v Rusku, okamžite ich vytiahla na pódium aby spravila pravú zábavu s Country Dancing.

Tony Waag – producent New York City Tap Dance Festival. Predstaviteľ pravého amerického vaudeville, zábavného až komického excentrického stepu.

Michael Shoehorn Konli (USA) je jediný špičkový jazzový saxofonista na svete, ktorý vie stepovať. Pravda zároveň s hraním na svoj nástroj.

A prichádzame k absolutnym hviezdam Moskovského festivalu: Jason Samuel Smith, Sevion Glover a Brenda Buffalino.

To sú mená, ktoré predstavujú súšasnú absolútnu stepovú špičku. Ak chcete počuť vystepovanú pieseň “Podmoskovskije večera” – to sú tí, ktorí to dokážu. Títo tanečníci s až nepocopiteľnou rytmickou presnosťou dokážu stepovať v neuveriteľnom tempe. Svojimi plieškami vedia vylúdiť hudobné tóny. Ich produkcia otočila o 180 stupňou nami zaužívaný spôsob stepovej tvorby, keď kapela hrá svoj repertoár a tanečník sa prispôsobuje. Oni boli tí, ktoríudávali tempo, rytmus a námet práve vznikajúcej skladby. Ak by sme chceli “oznámkovať” ich vzdelanie, to by nebola len Vysoká škola stepu, to nebol len nejaký ing. či Dr., to boli siahodlhé tituly pred I za menom. Pri ich produkcii človek proste žasne. To nie je len obyčajný SHUFFLE (dvojúder špičkou jednej nohy), to nie je len “ťuk-ťuk”. To sú raz dva vysoké tóny, inokedy dva mohutné údery, dva údery vznášajúce sa akoby na krídlach, ale aj nespočetné, ostré rýchle “t-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r-r ….” Ako z guľometu, pravda spravené s akousi úplnou ľahkosťou.

Pre priaznivcov orchestrálnych skladieb bolo balzamom na dušu vidieť a počuť tanečnú kreáciu International Tap Dance Orchestra pod vedením Bendy Buffalino. Keď poviem orchester, tak to myslím vážne. Každý hral svoj part, svoje noty a umocňoval ich svojim pohybom.

Celý večer a predovšetkým amerických hostí sprevádzalo trio pod vedením Larry Hama (USA, RU)

Takéto predstavenia prebehli v Moskve obdeň tri. Predpokladám že to bola zostava, ktorá v Európe ešte netancovala. Nemyslím tým konkrétne mená ale také množstvo špičkových stepárov bolo pokope doteraz len v USA.

V rámci festivalu prebiehali workshopy s niektorými hosťami – predovšetkým z amerického kontinentu. Aj pre mňa to bola skvelá príležitosť oboznámiť sa s prístupom týcho tanečných kapacít. Jednoznačne najväčší dojem na mňa spravila Brenda Buffalino. Mala k svojim žiakom až materský prístup a jej hodiny boli nielen technicky náročné, ale aj poučné a naozaj veľmi príjemné.

Ruskí návštevníci a účastníci mali navyše moznosť zúčastniť sa súťaže, kde hlavnou cenou bola účasť na NY Tap Dance Festival 6.-14. júla 2002. Mal som tú česť byť pozvaný do medzinárodnej poroty, ktorá hodnotila výkony v dvoch vekových disciplínach vystúpení sólových tanečníkov, dvojíc a skupinových vystúpení. Spolu to bol maratón viac ako 70 tancov. Ich pestrosť a umelecké ponímanie niekedy dokázalo vyraziť dych. Napríklad vtedy, keď na javisko spadla zrejme priamo zo svahu lyžiarka s dolámanými lyžami. Keďže na lyžovanie už neboli vhodné, tak na nich začala stepovať. To nám doslova všetkým spadli sánky.

A takto vyzeral začiatok návratu domov: